transakčná daň

Transakčná daň v praxi

Financie

Novú transakčnú daň na Slovensku označujú ako daň, ktorá sa vzťahuje na finančné operácie alebo pohyby majetku, najčastejšie v oblasti bankových a investičných služieb. Ide o formu nepriamych daní, ktorou štát zdaňuje určité typy finančných transakcií, napríklad prevody cenných papierov, devízové obchody či bankové prevody. Cieľom takejto dane môže byť jednak zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, ale aj obmedzenie špekulatívneho správania na finančných trhoch. V slovenskom právnom systéme zatiaľ neexistuje univerzálna transakčná daň, avšak určitý druh poplatkov z finančných operácií sa už uplatňuje. Príkladom môže byť daň z finančných nástrojov v rámci európskych regulácií alebo poplatky za služby poskytované bankami. V Európskej únii sa dlhodobo diskutuje o zavedení spoločnej dane z finančných transakcií, ktorá by sa mohla dotknúť aj Slovenska. Takáto daň by sa vzťahovala na obchody s akciami, dlhopismi či derivátmi, čím by mohla ovplyvniť aj domácich investorov a podniky. Kritici argumentujú, že zavedenie transakčnej dane môže znížiť likviditu trhu a zvýšiť náklady na financovanie. Zástancovia naopak tvrdia, že by mohla prispieť k väčšej stabilite finančného systému a férovejšiemu rozdeleniu daňového zaťaženia. Na Slovensku sa o tejto téme diskutuje najmä v súvislosti s európskymi iniciatívami a návrhmi medzinárodných organizácií. Zákonodarcovia zatiaľ neprijali žiadne konkrétne rozhodnutie o plošnom zavedení tejto dane. Potenciálne zavedenie transakčnej dane by si vyžadovalo komplexnú právnu, ekonomickú a technickú prípravu. Dôležité je aj medzinárodné zosúladenie, aby nedošlo k úniku kapitálu do daňovo výhodnejších jurisdikcií. Celkovo ide o citlivú tému s množstvom dopadov na finančný sektor, podnikateľské prostredie aj štátny rozpočet.

Dopad transakčnej dane na Slovensku od 1.4.2025

Zavedenie transakčnej dane na Slovensku od 1. apríla 2025 znamená pre firmy novú finančnú záťaž, ktorá môže ovplyvniť ich hospodárske výsledky. Spoločnosti budú musieť platiť daň z každého finančného prevodu definovaného zákonom, čo sa dotkne najmä tých s vysokým objemom transakcií. Banky a investičné domy pravdepodobne premietnu tieto náklady do poplatkov za služby, čím sa zvýši celkové zaťaženie podnikovej sféry. Najviac zasiahnuté budú sektory, ktoré pravidelne využívajú finančné trhy, ako napríklad developerské firmy, priemyselné podniky alebo technologické startupy. Malé a stredné podniky môžu pociťovať zvýšené náklady najvýraznejšie, keďže nemajú rovnaký priestor na optimalizáciu ako veľké korporácie. V niektorých prípadoch budú firmy nútené obmedziť investície alebo presunúť časť aktivít do iných krajín. Transakčná daň môže ovplyvniť aj cash flow, najmä pri operáciách, kde sa realizujú vysoké sumy v krátkych intervaloch. Účtovníctvo a daňové oddelenia firiem budú musieť upraviť systémy a procesy tak, aby zabezpečili správne vykazovanie a platenie novej dane. Niektoré firmy môžu hľadať spôsoby, ako optimalizovať počet a rozsah transakcií, aby minimalizovali dopad novej legislatívy. Hrozí, že vyššie náklady spojené s daňou sa premietnu do cien tovarov a služieb, čo môže mať inflačný efekt. Očakáva sa tiež, že podnikateľské zväzy a profesijné organizácie budú vyvíjať tlak na vládu, aby urobila výnimky alebo upravila parametre dane. Dlhodobo môže daň ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenských firiem v rámci stredoeurópskeho regiónu. Zavedenie transakčnej dane tak predstavuje významný zásah do podnikateľského prostredia, ktorý si vyžaduje rýchlu adaptáciu a strategické rozhodovanie zo strany firiem.

Aké percentá budú odvádzať slovenské firmy?

Od 1. apríla 2025 platí na Slovensku nová transakčná daň, ktorá sa týka všetkých firiem a podnikateľov. Firmy budú pri každom bezhotovostnom prevode z účtu na účet odvádzať daň vo výške 0,4 % zo sumy transakcie. Daň sa uplatňuje s maximálnym stropom 40 eur na jednu transakciu, čo má obmedziť dopad na väčšie prevody. Výraznejšia daň sa týka výberov hotovosti z bankomatu alebo v pobočke, kde je sadzba stanovená na 0,8 % z vyberanej sumy. V tomto prípade však neexistuje žiadny horný limit, čo môže byť pre firmy s väčším pohybom hotovosti významná záťaž. Daň sa automaticky strháva pri realizácii transakcie, takže firmy ju nemusia osobitne priznávať. Banky budú zodpovedné za technické zabezpečenie výberu dane a jej odvádzanie štátu. Pre podnikateľov to znamená potrebu dôslednejšej kontroly cash flow a optimalizácie spôsobu, akým narábajú s finančnými prostriedkami. Firmy môžu byť motivované prejsť viac na bezhotovostné platby alebo obmedziť počet transakcií. Malé podniky môžu pociťovať najväčší dopad, keďže aj menšie sumy im môžu významne ovplyvniť náklady ako napríklad vrátenie peňazí eshop zákazníkovi, posielanie výplat zamestnancov, poplatok za účet, za všetky úkony sa platí transakčná daň.  Na druhej strane, väčšie spoločnosti budú musieť zohľadniť túto daň pri plánovaní výplat, investícií či prevodov medzi účtami. Nová daň má priniesť štátu dodatočné príjmy, ale zároveň vyvoláva obavy z možného zdražovania služieb či spomaľovania finančných tokov. Celkovo ide o opatrenie, ktoré výrazne mení fungovanie finančných operácií v podnikateľskom prostredí na Slovensku.

Čítane: 8176 x