Firmy zamestnávajú ľudí na dohodu najmä kvôli flexibilite, ktorú tento typ pracovného vzťahu ponúka. Zamestnanie na dohodu umožňuje pokryť sezónne výkyvy, krátkodobé projekty alebo nárazové úlohy bez dlhodobých záväzkov. Z pohľadu zamestnávateľa ide často o finančne výhodnejšiu formu spolupráce, keďže odvody a administratívna záťaž sú nižšie než pri trvalom pracovnom pomere. Dohody sú obľúbené aj pri brigádnickej práci študentov alebo dôchodcov, ktorí hľadajú dočasný príjem. Firmy tak získavajú pracovnú silu bez potreby rozsiahleho školenia či integrácie do interných štruktúr. Model umožňuje rýchlu reakciu na zmeny na trhu a potreby klientov. Zmluvné podmienky bývajú jednoduchšie a časovo obmedzené, čo znižuje právne riziká pri ukončení spolupráce. Niektoré firmy využívajú dohody ako formu „skúšobného obdobia“ pred trvalým zamestnaním. V digitalizovanom prostredí sú dohody výhodné aj pri práci na diaľku a outsourcingu odborných služieb. V správne nastavenom systéme môžu byť výhodné pre obe strany, pokiaľ sa nezneužívajú na obchádzanie zákonníka práce.
Počíta sa zamestnanie na dohodu do odpracovaných rokov?
Zamestnanie na dohodu sa do odpracovaných rokov započítava len za určitých podmienok. Rozhodujúce je, či z dohody vzniká povinnosť platiť dôchodkové poistenie. Ak je pracovník z dohody dôchodkovo poistený, obdobie sa započítava do dôchodkového poistenia. Pri dohode o vykonaní práce je poistenie povinné len vtedy, ak mesačný príjem presiahne zákonom stanovený limit. Pri dohode o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť odvody už pri nižšej hranici zárobku. V prípade, že pracovník nie je poistený, odpracované obdobie sa do dôchodku nezaráta. Dôležité je aj to, či má zamestnanec uzavretú len dohodu, alebo súčasne pracuje aj na trvalý pracovný pomer. Sociálna poisťovňa sleduje jednotlivé obdobia a na ich základe vypočítava dôchodkové nároky. Nie každá dohoda preto automaticky znamená odpracovaný rok v právnom zmysle. Pre zamestnanca je výhodné sledovať, či jeho zamestnávateľ odvádza odvody do sociálneho systému. Započítateľné obdobie má vplyv nielen na vznik nároku na starobný dôchodok, ale aj na jeho výšku. Aj krátkodobá práca na dohodu môže mať význam, ak sa spája s dôchodkovým poistením. Niektorí pracovníci si môžu dobrovoľne platiť odvody, ak ich príjem z dohody nepresahuje zákonný limit. Z pohľadu zákona sú doby poistenia dôležitejšie ako samotná dĺžka zamestnania. Odporúča sa preto overiť si svoj poistný stav v Sociálnej poisťovni a prípadne požiadať o výpis z individuálneho účtu poistenca.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie?
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva na príslušnom úrade práce podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Proces je určený pre osoby, ktoré sú nezamestnané a hľadajú si prácu. Žiadateľ musí osobne navštíviť úrad práce alebo podať žiadosť elektronicky cez portál Slovensko.sk. Pri podaní žiadosti je potrebné predložiť občiansky preukaz a doklady o ukončení posledného zamestnania, ako napríklad výpoveď alebo pracovnú zmluvu. Ak žiadateľ ukončil štúdium, predkladá doklad o ukončení vzdelania, napríklad vysvedčenie alebo diplom. V prípade, že žiadateľ poberal dávky alebo bol vedený ako SZČO, je potrebné predložiť aj príslušné potvrdenia. Úrad práce následne posúdi splnenie zákonných podmienok a rozhodne o zaradení do evidencie. Po zaradení do evidencie má uchádzač povinnosť pravidelne komunikovať s úradom a aktívne hľadať zamestnanie. Súčasťou evidencie sú aj povinné stretnutia, poradenstvo a účasť na vybraných opatreniach trhu práce. Uchádzač o zamestnanie má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a bol poistený v nezamestnanosti. Úrad práce môže uchádzačovi sprostredkovať pracovné ponuky alebo odborné vzdelávanie. Neplnenie povinností zo strany uchádzača môže viesť k vyradeniu z evidencie. Elektronická žiadosť si vyžaduje občiansky preukaz s čipom a aktivovaný elektronický podpis. Proces zaradenia býva zvyčajne ukončený do niekoľkých dní od podania úplnej žiadosti. Uchádzač je zároveň povinný oznámiť úradu akékoľvek zmeny, ktoré môžu ovplyvniť jeho evidenčný status. Evidencia na úrade práce je dôležitým nástrojom pre návrat nezamestnaných osôb na trh práce.
Aké je životné minimum od 1.7.2025?
Od 1. júla 2025 platí na Slovensku zvýšené životné minimum, pričom základná suma pre jednu plnoletú osobu dosahuje 284,13 € mesačne. Ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá osoba má životné minimum vo výške 198,22 € mesačne. Pre nezaopatrené, ale aj pre zaopatrené neplnoleté dieťa platí od júla 2025 suma 129,74 € mesačne. Zvýšenie predstavuje medziročný nárast približne o 3,7 %, keďže koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností dosiahol hodnotu 1,037. V porovnaní s obdobím od júla 2024 do júna 2025 základná suma stúpla o 10,14 € (z 273,99 € na 284,13 €). Hodnota pre druhú plnoletú osobu sa zvýšila o 7,08 € a pre dieťa o 4,63 € mesačne. Životné minimum je legislatívne zakotvené zákonom č. 601/2003 Z. z. a mení sa pravidelne k 1. júlu na základe údajov Štatistického úradu SR. Od tejto sumy sa odvíjajú viaceré sociálne ukazovatele ako príspevky, dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok či minimálne dôchodky. Nepostihnuteľná suma pri exekúcii sa od júla 2025 zvýši na 397,78 €, čo je 140 % životného minima. Predčasný starobný dôchodok bude priznaný až pri výške aspoň 1,6 násobku životného minima, teda minimálne 454,70 € mesačne. Maximálna suma, ktorú si evidovaný uchádzač o zamestnanie môže privyrobiť bez postihu, sa rovná 284,13 € mesačne. Rodičovský príspevok sa od 1. januára 2026 automaticky zvýši podľa koeficientu a nadväzuje na nové životné minimum. Nezdaniteľná časť základu dane vychádza z tohto minima (21-násobok mesačnej sumy) a preto sa bude meniť na 497,23 € mesačne pre rok 2026. Úpravy životného minima vplývajú aj na minimálne zdravotné odvody a daňové hranice stanovené zákonom. Týmto krokom sa reaguje na medziročný rast spotrebiteľských cien pre nízkopríjmové domácnosti, ktorý v apríli 2025 dosiahol 3,7 %. Zavedením nových súm životného minima dôjde k posilneniu sociálnej ochrany a k možnosti adekvátnejšieho nastavenia dávok a odvodov v nasledujúcom období.
Čítane: 1540 x
